Nasýtené cyklické uhľovodíky utvorené dvoma kruhmi, ktoré majú najmenej dva spoločné atómy uhlíka, majú názov utvorený z názvu acyklického uhľovodíka s rovnakým počtom atómov uhlíka a z predpony bicklo -. Medzi predponou a názvom uhľovodíka sa v hranatej zátvorke nachádzajú v zostupnom poradí čísla označujúce počet atómov uhlíka medzi atómami uhlíka, ktoré sú spoločné pre obidva kruhy. Bicyklický systém sa čísluje tak, že sa vychádza z jedného atómu uhlíka spoločného pre obidva kruhy, postupuje sa po najdlhšom reťazci k druhému spoločnému atómu, pokračuje sa po kratšom a skončí sa pri najkratšom reťazci. Názvy nenasýtených systémov a jednoväzbových skupín sa tvoria podľa pravidiel pre acyklické a monocyklické uhľovodíky. Pri viacerých rovnocenných možnostiach sa násobnej väzbe určí čo najnižší lokant, rovnako ako pri nasýtených systémoch pre voľnú valenciu. Ak ide o jednoväzbovú skupinu nenasýteného bicyklického uhľovodíka, určí sa najnižší lokant atómu uhlíka s voľnou valenciou. Názvy cyklických uhľovodíkov zložených z troch alebo viacerých kruhov sa odvodzujú z pravidiel pre bicyklické systémy. Názov je utvorený z morfémy tricyklo – (tetracyklo – atď.) a z názvu acyklického uhľovodíka s rovnakým počtom uhlíkov. Za predponou sa v hranatej zátvorke nachádzajú v postupnom poradí číslice udávajúce počet atómov uhlíka. Pri číslovaní zoraďujeme vedľajšie mostíky podľa zmenšujúcej sa dĺžky. Začínajú sa číslovať od reťazca, ktorý je už očíslovaný, a to od koncového atómu uhlíka s najvyšším číslom.
Ak prichádzajú do úvahy viaceré možnosti číslovania, postupuje sa až do jednoznačného rozhodnutia podľa týchto kritérií :
a/ hlavný kruh má obsahovať maximálny počet atómov uhlíka, pričom dva z nich sú koncové články hlavného mostíka
b/ hlavný mostík má byť čo najdlhší
c/ hlavný mostík má deliť hlavný kruh na časti čo najviac symetrické.
d/ indexy určujúce prepojenie vedľajšieho mostíka majú byť čo najmenšie
Polycyklické orto – a orto – peri – kondenzované systémy, ktoré majú ešte vedľajšie mostíky, majú názvy utvorené z názvu základného uhľovodíka, lokantu a predpôn, určujúcich charakter vedľajších mostíkov. V názve sa zaraďujú vedľajšie mostíky podľa abecedy. Ich názvy sa utvoria z názvov zodpovedajúcich uhľovodíkov nahradením prípon – án, - én príponami – ano, - eno. Používa sa číslovanie základného kondenzovaného systému a podľa možnosti sa koncovým atómom mostíka priradia najnižšie lokanty. Mostík sa čísluje nakoniec, pričom sa začína na koncovom atóme s vyšším lokantom. Ak je mostíkov viac, čísluje sa podľa možnosti tak, aby skôr menovaný mostík mal nižšie číslo. Ak tvorí mostík dvojväzbovú cyklickú uhľovodíkovú skupinu, nižšie čísla sa priradia kratšej vetve cyklického mostíka a pokračuje sa okolo celého cyklu. Jednoväzbové skupiny sa pomenujú podľa doteraz uvedených pravidiel. Nepoužijú sa však skrátené formy typu naftyl, antryl a pod., ale normálne tvary s príponou – yl k názvu uhľovodíka.
